Cieľom európskych právnych noriem o ochrane a právach detí sú prípady týkajúce sa detí, ktoré ešte nedosiahli 16 rokov a mali obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku.
Obvyklý pobyt dieťaťa je krajina, kde má dieťa určité väzby, a kde skutočne reálne určitý čas žilo. (porovnaj Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci Barbora Mercredi / Richar Chaffe; 211/C 55/30)
Základnými prameňmi v tejto citlivej a dynamickej oblasti sú:
– Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí tzv. Haagsky Dohovor; súčasťou nášho právneho poriadku sa stal oznámením č. 119/2001 Z.z.
– Európsky dohovor o uznaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti (Luxemburg 1980) uverejnený v zbierke zákonov SR č. 366/2001 Z.z.
– Dohovor o právomoci a rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 1996) uverejnený v zbierke zákonov SR č- 344/2002 Z.z.
– Nariadenie Rady ES č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel IIbis.)
Základná filozofia Haagskeho dohovoru
Podľa Haagskeho dohovoru je protiprávnym konaním premiestnenie dieťaťa do niektorého zo zmluvných štátov alebo zadržanie dieťaťa v niektorom zo zmluvných štátov v prípade, ak tým došlo k porušeniu:
- opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
- v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písme a) možno nadobudnúť viacerými spôsobmi, napr. priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Cieľom Haagskeho dohovoru je obnovenie pôvodného stavu pred únosom dieťaťa. Podobne nariadenie Brusel IIbis. uvádza v článku 11 odseku 4, že súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b Haagskeho dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.
V každom prípade je treba zdôrazniť, že vždy sa musí každý prípad posudzovať individuálne s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, a preto aj dohovor upravuje prípady, kedy je možné odmietnuť návrat dieťaťa (čl. 13 Haagskeho Dohovoru).
Ďalšie zdroje rozhodnutí a judikatúr
V rámci problematiky medzinárodných únosov bola vytvorená internetová databáza (INCADAT), ktorá zhromažďuje kľúčové rozhodnutia súdov jednotlivých štátov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva. V danej veci sa kreuje rozsiahla judikatúra, ktorá ovplyvňuje následné rozhodnutia súdov.
Slovenské Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže
Významnú úlohu v konaní o návrat dieťaťa zohrávajú ústredné orgány, ktoré ustanovujú jednotlivé štáty, a ktoré pri plnení Dohovoru vzájomne spolupracujú.
Ústredný orgán štátu, na území ktorého sa dieťa nachádza, je povinný prijať všetky opatrenia na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa (čl. 10 Haagskeho dohovoru). Ak dohoda nie je možná a dôjde k súdnemu konaniu, justičné orgány musia konať bez zbytočného odkladu.
Na Slovensku má toto poverenie Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže – cipc.sk.
V prípade ak potrebujete riešiť podobnú situáciu neváhajte nás kontaktovať radi Vám pomôžeme.