Spolužitie

Spolužitie partnerov opačného pohlavia vzniká faktickým neformálnym rozhodnutím partnerov spolu žiť a viesť spoločnú domácnosť. Zákon túto formu partnerstva bližšie nedefinuje, definuje však viaceré inštitúty, ktoré s tým súvisia, napr. blízke osoby, domácnosť, dedičské skupiny v rámci dedičského práva a pod.

V praxi je preukázanie spolužitia pomerne náročné. Jedným z riešení je napr. uzavretie tzv. partnerskej kohabitačnej zmluvy; u nás v zásade neznámy a právne nedefinovaný pojem, s ktorým sa ale môžete stretnúť v niektorých krajinách v rámci Európskej únie. Súčasťou kohabitačnej zmluvy by malo byť napr. určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (na Slovensku je povinnosť tak urobiť pred príslušným štátnym orgánom), prípadne ošetrenie majetkových otázok pre prípad rozchodu.

Pre úplnosť uvádzame, že slovenský právny poriadok nepozná ani pojem registrovaného partnerstva. Na Slovensku bol návrh zákona o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia pri rokovaniach parlamentu zamietnutý v prvom čítaní na jar 2008. Osoby žijúce vo faktickom zväzku, či už ide o osoby rovnakého alebo opačného pohlavia nemajú takú právnu ochranu ako manželia. Ide napríklad o dedenie, právo odmietnuť výpoveď na súde, zastupovať partnera na úradoch, znížiť si daňový základ v prípade, ak je partner bez práce a pod. Veci nadobudnuté osobami žijúcimi vo faktickom vzťahu nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, pretože vznik a trvanie bezpodielového spoluvlastníctva je podmienený existenciou manželstva. Spolužijúca osoba tiež nemá právo na rýchlejšie získanie trvalého pobytu, či občianstva.

Vzťahy medzi deťmi a rodičmi žijúcimi v partnerstve sú však rovnocenné so vzťahy rodičov k deťom narodeným v manželstve.