Deti a rodinné právo

Právna úprava vzťahu medzi rodičmi a deťmi je obsiahnutá v troch častiach zákona o rodine. Už v základných zásadách zákona o rodine je rodičovstvo chápané ako mimoriadne  poslanie muža a ženy. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nie len svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnú podporu rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. 

Najčastejšími nositeľmi rodičovských práv a povinností voči dieťaťu sú rodičia, avšak rodičovské práva a povinnosti môžu tiež prináležať osobám alebo zariadeniu, ktorému je dieťa zverené. Právny vzťah medzi rodičom a jeho dieťaťom vzniká v zásade narodením, ale môže vzniknúť aj osvojením dieťaťa. Právo mať dieťa nemožno nikomu obmedziť.

Vo výchove maloletého dieťaťa majú zásadnú úlohu jeho rodičia, výchova detí nie je len ich právom, ale aj ich zákonnou povinnosťou. So starostlivosťou o dieťa a vzdelávaním dieťaťa súvisia ďalšie rodičovské práva, a to napr. právo starať sa o dieťa osobne a spravovať jeho majetok, právo rozhodnúť, kde bude žiť, právo umiestniť ho do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa resp. vziať si ho k sebe na určitú dobu (právo na návštevy počas víkendov alebo školských prázdnin).

Každé dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dieťa je aktívnym subjektom tohto právneho vzťahu a vždy záleží  na veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa akou mierou sa dieťa spolupodieľa na svojej výchove, ako sa formuje jeho osobnosť a ako sa pripravuje na samostatný a zodpovedný  život  v spoločnosti. V právnej úprave vzťahu medzi rodičmi a deťmi sa zdôrazňuje predovšetkým záujem dieťaťa.