Výživné
Jednou zo základných funkcií rodiny je vytváranie ekonomických podmienok na výživu členov rodiny, najmä detí.
Pojem „výživné“ či „alimenty“ v zákone o rodine nie je definovaný. Z jeho úpravy je však zrejmé, že ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Okruh týchto osôb je uvedený v zákone o rodine.
Výživa dieťaťa
Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, a to napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď je už schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, keď nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte. Zákonnou povinnosťou rodičov k deťom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky dieťaťa.
Ak sa rodičia nedohodnú, výživné určuje súd, pričom prihliada na náklady na domácnosť, či potreby dieťaťa, príjem rodiča, ale aj celkovú hodnotu jeho majetku, jeho možnosti odvíjajúce sa od jeho veku, kvalifikácie, zdravotného stavu, či možností uplatnenia sa.
Rodič je zo zákona povinný vždy, bez ohľadu na jeho majetkové pomery, zabezpečiť pre dieťa aspoň minimálnu výživu. §62 ods. 3 Zákona o rodine, stanovuje, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Zanedbanie povinnej výživy je trestným činom, ktorého skutkovú podstatu naplní ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj len z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Výživné na rozvedeného manžela
Môže oň požiadať ten z manželov, ktorý nie schopný sám sa uživiť. Na výške výživného sa môžu manželia dohodnúť, ak sa tak nestane, výšku určí súd na žiadosť jedného z manželov. Pri jej určovaní prihliada na možnosti a majetkové pomery manželov a taktiež na príčiny, ktoré viedli k rozvodu.
O tento príspevok je možné žiadať najdlhšie na dobu piatich rokov po rozvode manželstva. Súd môže túto dobu výnimočne predĺžiť. Napríklad ak manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je naďalej schopný sa z objektívnych príčin živiť sám.