Striedavá starostlivosť

Novela zákona  o rodine účinná od 01. 07. 2010 zakotvila do slovenského právneho poriadku nový inštitút striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s podmienkou, že je to v záujme dieťaťa a budú tak lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, súd je povinný skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podstata striedavej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa bude určitý časový úsek žiť s matkou, teda bude v jej osobnej starostlivosti a určitý časový úsek bude žiť z otcom, teda bude v jeho osobnej starostlivosti. Zákon nedefinuje dĺžku týchto časových úsekov. Vždy by mal byť prvoradý záujem dieťaťa, a preto sa určenie intervalov striedania v praxi odvíja od konkrétnych okolností prípadu, ako je vek dieťaťa, jeho školské i mimoškolské povinnosti a aktivity, bydliská rodičov, okruch blízkych osôb dieťaťa, a pod.

Úprava striedavej starostlivosti kladie vysoké nároky najmä na rodičov dieťaťa a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, musia mať podobný názor na výchovu dieťaťa a musia sa vedieť dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa. Súčasne musia byť schopní zdržať sa negatívnych poznámok na adresu druhého rodička v prítomnosti dieťaťa.

Samotný pojem striedavá starostlivosť nie je zvolený najšťastnejšie, pretože len ťažko je možné predstaviť si, ako sa dá dieťa vychovávať striedavo, vždy ide o výchovu spoločnú, s rovnakými hodnotami a cieľmi, hoci sa v danom časovom úseku vykonáva druhým rodičom.