Osvojenie (adopcia)

Adopcia a osvojenie sú dva výrazy pre ten istý právny vzťah.

Pri adopcii prijímajú manželia alebo jednotlivec dieťa a nadobúdajú k nemu rovnaké práva a povinnosti, akoby boli jeho biologickými rodičmi. Teda vzťah medzi adoptívnymi rodičmi a dieťaťom má z právneho hľadiska rovnakú silu ako vzťah medzi biologickými rodičmi a vlastným dieťaťom – je to príbuzenský vzťah.

O adopcii rozhoduje príslušný súd v mieste bydliska maloletého.

Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,. Musí mať osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a musí byť zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie.

Adoptovať možno len maloleté dieťa, ak je to v jeho záujme a medzi ním a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel.

Adoptovať dieťa môžu manželia a v niektorých prípadoch aj jednotlivec. Taktiež dieťa si môže osvojiť aj manžel, ktorý nie je biologický rodič dieťaťa, ale žije v manželstve s rodičom dieťaťa. V tomto prípade je na osvojenie potrebný súhlas rodiča.

Ak je maloleté dieťa dosť staré aby bolo schopné posúdiť dosah svojho konania, je na osvojenie potrebný aj jeho súhlas.

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Osvojenec získa priezvisko osvojiteľa.