Dňa 4. júna 2014 bol schválený Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ústava Slovenskej republiky sa na základe tohto ústavného zákona s účinnosťou od 1. septembra 2014 doplní tak, že manželstvo, aktuálne Ústavou Slovenskej republiky nedefinované, bude v zmysle čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vymedzené ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Následky novelizácie z pohľadu práva

Novelizovanie znenia čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neprinieslo do našej právnej úpravy nový právny rámec, nakoľko aj v rámci základných zásad, na ktorých je postavený zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine nájdeme ustanovenie čl. 1, v rámci ktorého je upravené, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.

Aj napriek rozsiahlej medializácii, ktorú so sebou priniesla táto prijatá novela Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že novela nebude mať vplyv na život ľudí v takej miere, v akej je v súčasnosti popularizovaná a komentovaná.

v dôvodovej správy k predmetnej novelizácii vyplýva, že zákonodarca videl jej účel najmä v posilnení ochrany manželstva a jeho podpory zo strany štátu.

Zakotvením ustanovenia o manželstve ako zväzku jedného muža a jednej ženy do Ústavy Slovenskej republiky teda nevzniká nová zásada, ktorá by bola pre náš právny poriadok novinkou.

Následky novelizácie vo vzťahu k zväzkom osôb rovnakého pohlavia

Novelizácia primárne slúži na upevnenie už existujúcej zásady vyjadrenej v zákone č. 36/2005 Z.z. aj v ústavnej rovine a zároveň môže slúžiť ako prostriedok skomplikovania procesu zakotvenia možnosti uzavrieť manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia.

Treba však zdôrazniť, že novelizované ustanovenie do budúcna nevylučuje možnosť právnej úpravy zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia napríklad vo forme tzv. registrovaného partnerstva.

Rozporuplná dôvodová správa

Dôvodová správa k návrhu ústavného zákona v rámci svojho obsahu odkazuje na znenie medzinárodných právnych predpisov (najmä na článok 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv), ktoré majú údajne upravovať chápanie manželstva ako zväzku muža a ženy.

Výklad týchto ustanovení zo strany zákonodarcu je v zásade sporný, nakoľko tieto ustanovenia medzinárodných predpisov vyslovene neurčujú, že je manželstvo výlučne zväzkom muža a ženy.

Dané formulácie medzinárodných zmlúv sú poňaté všeobecne a určujú, že muži a ženy majú právo uzavrieť manželstvo, a teda neurčujú, že manželstvo môžu medzi sebou uzavrieť výhradne osoby opačného pohlavia.

V zmysle ustanovení Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

V prípade, ak by bola totiž formulácia dokumentov slúžiacich na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd striktne zameraná na uzatváranie manželstva medzi osobami opačného pohlavia, nebolo by potrebné túto zásadu zakotvovať do Ústavy Slovenskej republiky.

Prax iných krajín

V prípade, ak by ustanovenie určujúce „zloženie manželstva“ existovalo, a bolo by reálne záväzné na medzinárodnej úrovni, nebolo by možné v rámci niektorých signatárskych štátov legálne zakotviť možnosť uzatvárania manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia bez toho, aby takéto ustanovenie nebolo v rozpore s medzinárodným právom. Takýmito krajinami sú napr. Belgicko, Holandsko, Španielsko a Švédsko.