Horná hranica výživného pri nadštandardnom príjme podľa Ústavného súdu ČR
Posted by Mgr. Zuzana Tačovská
Otázkou určenia vhodnej výšky výživného pri nadštandardnom príjme jedného z rodičov sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky v rámci svojho nálezu, spis. zn. IV.ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015.
Skutkový stav
Okresný súd v Hradci Králové svojim rozsudkom zveril maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že každý párny týždeň malo byť dieťa v starostlivosti matky a každý nepárny týždeň v starostlivosti otca.
Súd zároveň zaviazal otca na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého sumou 100.000,- Kč mesačne, z toho 30.000,- Kč k rukám matky a 70.000,- Kč na účet maloletého. Matka bola na čas po rozvode manželstva povinná prispievať na výživu maloletého sumou 5.000,- Kč mesačne k rukám otca.
Okrem uvedeného súd určil otcovi povinnosť doplatiť dlžné výživné v celkovej výške 10.160.000,- Kč vo dvoch splátkach tak, že prvá splátka vo výške 2.160.000,- Kč je splatná do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám matky a druhá splátka vo výške 8.000.000,- Kč je splatná najneskôr v deň plnoletosti dieťaťa na jeho účet v banke.
Krajský súd v Hradci Králové následne toto rozhodnutie zmenil tak, že otca zaviazal doplatiť dlžné výživné vo výške 8.000.000,- Kč do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet maloletého syna.
Dôvody sťažnosti otca
Otec svoju sťažnosť podanú na Ústavný súd ČR odôvodňoval najmä tým, že súdy pri rozhodovaní vychádzali predovšetkým z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom však nezohľadnili vzájomný stret tejto zásady s výchovnou povinnosťou rodiča. Podľa názoru otca z objektívneho, ani subjektívneho hľadiska vždy nemusí byť v najlepšom záujme dieťaťa, aby dieťa bezhranične ťažilo z vysokej životnej úrovne, ktorú dosiahli rodičia.
V súvislosti s uvedeným otec poukázal na to, že vo viacerých prípadoch sa rodičia, ktorí vlastným snažením dosiahli vysokú životnú úroveň, rozhodli vychovávať svoje deti tak, aby si boli vedomé hodnoty a významu peňazí a naučili sa s nimi hospodáriť.
Otec zastával názor, že nie je možné striktne skúmať iba príjmy a výdavky vyživujúceho rodiča, ale musí byť taktiež kladený dôraz na preskúmanie výchovných metód v najlepšom záujme dieťaťa. Na základe uvedeného otec zdôraznil, že súdy v rámci rozhodovania nebrali do úvahy jeho právo zvoliť si vhodný spôsob výchovy pre vlastného syna.
Je možné určiť hornú hranicu pre výšku výživného?
Ústavný súd ČR posudzoval predovšetkým to, či je možné pri zachovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a s prihliadnutím na konkrétne špecifiká prípadu, limitovať stanovenie výšky výživného, vrátane tvorby úspor určitou hornou hranicou.
Na základe uvedeného ústavný súd v náleze konštatoval, že aj keď sa okresný a krajský súd zaoberali posúdením odôvodnených potrieb a majetkových pomerov maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, neposúdili situáciu z racionálneho a mravného hľadiska a z hľadiska zachovania práva rodiča vychovávať svoje dieťa.
Ústavný súd zdôraznil, že ak je povinný rodič objektívne schopný uhrádzať určitú výšku výživného, neznamená to, že by mala byť takáto výška výživného v prospech maloletého automaticky určená.
Súd ďalej konštatoval, že považuje za adekvátne, ak je rodič s nadštandardným príjmom zaviazaný na plnenie nadštandardne vysokého výživného. Zároveň však zdôraznil, že výška výživného by mala mať svoje hranice. Hranica výšky výživného by však nemala byť určená právnym predpisom, ale mala by vychádzať z komplexnej úvahy súdu.
Súd by sa pri svojej úvahe mal zamýšľať predovšetkým nad účelom a zmyslom výživného, ktorým je zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by dieťa malo, keby obaja rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali.
Posúdenie tvorby úspor v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa
Ústavný súd ČR zhodnotil, že v prípade, ak má rodič priestor aj na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, mal by súd vychádzať okrem iného aj z predpokladu, že vytvorenie úspor, resp. finančnej rezervy pre dieťa by malo byť v zásade také, aby dieťa do budúcna nestratilo motiváciu kráčať za vlastným úspechom.
Ústavný súd ČR mal za to, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je možné zúžiť iba na zabezpečenie dieťaťa po majetkovej stránke. Podľa Ústavného súdu ČR je nevyhnutné posudzovať najlepší záujem dieťaťa pri zohľadnení materiálnych, ako aj nemateriálnych hodnôt.
Z uvedených dôvodov ústavný súd považoval za zrejmé, že došlo k poručeniu práva otca vychovávať svoje dieťa, na základe čoho napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové zrušil.
Len ďalšia súdna prax a následná judikatúra ukážu, akým spôsobom sa súdy s uvedeným názorom vysporiadajú a či začnú pri posudzovaní výšky výživného a výšky úspor posudzovať aj iné kritériá ako je materiálne hľadisko upravené právnou úpravou.
Zdroje:
http://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/IV._US_650_15_an.pdf