V nedávnom náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2364/24 sa riešila otázka, či má byť striedavá starostlivosť o dieťa medzi rozvedenými rodičmi vždy rovnomerne rozdelená (teda 50:50).

Súd rozhodol, že takáto rovnomerná striedavá starostlivosť nie je ústavne garantovaným právom a že najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní o starostlivosti je najlepší záujem dieťaťa

O čo v prípade išlo?

Matka podala ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Mestského súdu v Prahe, ktorý zveril deti do rovnomernej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Matka namietala, že takáto rovnomerná striedavá starostlivosť nie je v najlepšom záujme detí.

Kľúčové závery Ústavného súdu

• Rovnomerná striedavá starostlivosť nie je automatická: Ústavný súd zdôraznil, že z ústavného poriadku nevyplýva požiadavka, aby striedavá starostlivosť bola vždy rovnomerne rozdelená medzi oboch rodičov.
• Najlepší záujem dieťaťa je rozhodujúci: Pri rozhodovaní o forme starostlivosti je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti a predovšetkým najlepší záujem dieťaťa.

Čo to znamená pre rodičov?

Tento nález potvrdzuje, že pri rozhodovaní o starostlivosti o deti po rozvode nie je predpísaný jednotný model.

Súdy musia vždy individuálne posúdiť, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, a nie automaticky uplatňovať rovnomernú striedavú starostlivosť. Nejde o matematiku medzi mamou a otcom, ale o každodenný život konkrétnych detí. A ten si zaslúži pozorné, individuálne zhodnotenie.

Záver

Ústavný súd týmto nálezom zdôraznil, že pri rozhodovaní o starostlivosti o deti je potrebné uprednostniť individuálny prístup a dôkladné posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa pred aplikáciou univerzálnych modelov starostlivosti.

Celý nález je dostupný na oficiálnej stránke Ústavného súdu ČR: Nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I. ÚS 2364/24 (PDF)