K otázkam súvisiacim s medzinárodnými únosmi detí vydal niekoľko významných rozhodnutí aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
ESĽP sa zaoberal kolíziou Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (Dohovor), najmä práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 8 Dohovoru).
Podľa aktuálnej judikatúry ESĽP, vnútroštátne súdy sú pred rozhodnutím o nariadení resp. nenariadení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu
vždy povinné aplikovať nasledovné princípy:
- Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Európsky dohovor“) týkajúci sa integrity rodinného života, prevyšuje Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor“). Preto je potrebné zvážiť, či vnútroštátny súd pri uplatňovaní a výklade Haagskeho dohovoru súčasne zabezpečuje plnenie Článku 8 Európskeho dohovoru. (Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, 2007, Raban v. Rumunsko, 2010)
- Pri rozhodovaní vnútroštátneho súdu je potrebné tiež posúdiť, či rozhodnutie o nariadení návratu dieťaťa neprimerane nezasiahne do práva na rodinný a súkromný život matky dieťaťa (resp. rodiča, ktorý odišiel s dieťaťom z krajiny obvyklého pobytu) podľa článku 8 Európskeho dohovoru. (Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, 2007, Raban v. Rumunsko, 2010)
- Automatický návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho dohovoru je teda podriadený a sekundárny k Európskemu dohovoru. (Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, 2007)
- Európsky dohovor a Haagsky dohovor musia byť použité v kombinácii a vo vzájomnom súlade, a že najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradým hľadiskom. (X proti Lotyšsku, 2013)
- Súdny dvor uviedol, že je nutné vziať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa v dobe rozhodovania ESĽP, skôr než v čase únosu alebo doby požadovaného návratu podľa vnútroštátnych súdov. (Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsku, 2007)
- Súdy sú povinné vysporiadať sa s možnosťou psychickej traumy, ktorá by nevyhnutne vznikla v dôsledku náhleho a nezvratného pretrhnutia pút medzi matkou a dieťaťom. (Sneersonne a Kampanella proti Taliansku, 2009)
- Súdy sú povinné zvážiť aj iné možnosti zabezpečenia styku maloletých detí s druhým rodičom mimo nariadenia návratu detí do krajiny obvyklého pobytu. (Sneersonne a Kampanella proti Taliansku, 2009)