O prípade únosu dieťaťa na Slovensko rozhodovali všetky stupne slovenského súdnictva niekoľko rokov.
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že slovenské súdy procesne nesplnili všetky zásady, ktoré by mali v prípadoch medzinárodných únosoch detí – hlavne rýchlosť konania. Sťažovateľovi bola priznaná len časť ním požadovaných nárokov.
Medzinárodné únosy detí – kritika slovenského súdneho systému zo strany ESĽP
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyhlásil dňa 03.06.2014 rozsudok vo veci španielskeho štátneho občana López Guió proti Slovenskej republike riešiaci problematiku medzinárodných únosov detí, ktorý je zároveň prvým rozsudkom proti Slovenskej republike v oblasti medzinárodných únosov detí.
Skutkový základ prípadu
V rámci skutkového stavu išlo o prípad španielskeho štátneho občana, ktorému sa narodilo dieťa so slovenskou štátnou občiankou mimo manželského zväzku. Účastníci spoločne žili v Španielsku až do roku 2010 , kedy Slovenka spoločne s maloletou dcérou opustila Španielsko a odišla na Slovensko. Otec maloletej následne vykonal prostredníctvom podania návrhu na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu všetky potrebné právne kroky pre nariadenie návratu maloletej do Španielska v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor“).
Konanie bolo právoplatne ukončené v roku 2011, kedy súdy nariadili návrat maloletej do Španielska. Matka maloletej sa pokúšala situáciu zvrátiť podaním dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a neskôr prostredníctvom generálneho prokurátora podaním mimoriadneho dovolania. Keďže boli tieto snahy bezúspešné, matka sa obrátila so svojou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 Ústavy SR, pričom namietala porušenie práv maloletej v konaní o návrat.
Ústavný súd Slovenskej republiky dospel koncom roka 2011 k záveru, že v rámci konania o návrat došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko došlo k viacerým procesným pochybeniam; súdy najmä nevypočuli maloleté dieťa. Ústavný súd z uvedeného dôvodu zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Po zrušení právoplatného rozhodnutia zo strany Najvyššieho súdu bola vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava I a následne aj Krajský súd Bratislava v odvolacom konaní starostlivo vykonali doposiaľ nevykonané dôkazy a v konečnom výsledku nenariadili návrat maloletej na územie Španielska.
Sťažnosť navrhovateľa na ESĽP
Navrhovateľ (Lopéz Guió) sa v tejto veci obrátil prostredníctvom sťažnosti na ESĽP, kde namietal, že výsledok konania pred ústavným súdom výrazne ovplyvnil následný výsledok konania pred Okresným súdom Bratislava I o nariadení návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Podľa sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom došlo k porušeniu jeho práv najmä tým, že sa tohto konania nemohol zúčastniť, keďže o jeho konaní nebol nijakým spôsobom informovaný, a z toho dôvodu sa ani nemohol uvedeného konania zúčastniť.
Názor ESĽP
Podľa odôvodnenia rozsudku ESĽP sa ESĽP nestotožnil s argumentami vlády, že sťažovateľ mal zákonnú možnosť zúčastniť sa konania o ústavnej sťažnosti ako vedľajší účastník, keďže aj napriek tejto zákonnej možnosti nedošlo k úradnému informovaniu sťažovateľa ako tretej strany o tom, že konanie o ústavnej sťažnosti začalo a prebieha, a teda došlo zásadným spôsobom k porušeniu procesných práv sťažovateľa, na základe čoho sa nemohol účinne brániť v rámci konania, ktoré bolo pre jeho osobu kľúčové a vysoko dôležité. ESĽP konštatoval, že aj keď nález ústavného súdu sledoval predovšetkým ochranu záujmu dieťaťa, mal toto právo vnímať v jeho širšom kontexte. ESĽP vidí hlavné nedostatky procesného postupu najmä v tom, že z dôvodu inštitútu dovolania, mimoriadneho dovolania a ústavnej sťažnosti došlo k opakovanému prerušeniu konania o výkon rozhodnutia, ktorým slovenské súdy nariadili návrat. Zároveň poukázal na to, že následné zrušenie právoplatného rozhodnutia zo strany najvyššieho súdu a vrátenie veci Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie len prispelo k predĺženiu konania, ktoré by sa v prípadoch nariadenia návratu maloletých nemalo neúmerne predlžovať.
ESĽP dospel k záveru, že postup slovenských súdov, ktorý mal za následok absenciu rozhodnutia o statuse dieťaťa počas dlhého obdobia nie je možné považovať sa súladný s najlepším záujmom dieťaťa. Podľa názoru ESĽP Slovenská republika sťažovateľovi nezabezpečila jeho právo na súkromný a rodinný život, a teda došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.
Hodnotenie systému slovenského súdnictva
Z uvedeného hodnotenia ESĽP teda vyplýva, že v rámci konania o sťažnosti pred ESĽP nebolo kameňom úrazu skutkové a právne posúdenie prípadu slovenskými súdmi, ale zákonné prostriedky na ochranu práv účastníkov konania, ktoré v rámci konania o nariadenie návratu maloletých spôsobujú oddialenie výkonu rozhodnutia, a teda komplikujú realizovanie účelu ustanovení Haagskeho dohovoru.
Na druhej strane je v rámci právnej praxe nesporné, že práve použitie týchto mimoriadnych opravných prostriedkov častokrát zabezpečí podrobné prešetrenie prípadu a zamedzí existencii nesprávneho rozhodnutia, ktoré by nerešpektovalo záujem dieťaťa a jeho vykonanie by dieťa priviedlo do neznesiteľnej situácie.
zdroje: