Toto video som už videla dávnejšie no teraz u mňa opäť zarezonovalo. Musela som ho nájsť, aby som ho ukázala mojej najmladšej dcére. Moja dcéra mala 10 rokov, keď začala o sebe, o svojich možnostiach, nadaní a schopnostiach pochybovať.

„Dream Gap“ označuje rozdiel medzi ambíciami malých dievčat a ich vierou vo vlastné možnosti tieto ambície (sny) dosiahnuť – rozdiel, ktorý nevzniká kvôli ich skutočných schopnostiam, ale kvôli spoločenským predsudkom, ktoré sú dievčatám vsugerované od detstva, aj keď nie nutne vedome. Tieto vedomé aj nevedomé stereotypy začínajú obmedzovať dievčenské sny už od útleho veku.

Dream Gap Project sa snaží túto priepasť preklenúť – odstraňovaním predsudkov a búraním rodových stereotypov, ktoré bránia dievčatám rásť.

Na skutočnú zmenu však nestačí jedno video. Vyžaduje si to nás všetkých.

Je zodpovednosťou nás všetkých posilňovať sebadôveru dievčat od útleho veku, podporovať ich schopnosti a stáť pri nich ako pri snívajúcich aj dosahujúcich.

Koľkokrát ste povedali alebo počuli niektorú z týchto poznámok?

 „… žena za volantom“

„… nie je to pre ňu, veď je dievča“

„… ty sa hlavne dobre vydaj“

„… technickí sú skôr chlapci“

„… matematika nie je pre dievčatá“

Aj počas svojho štúdia na právnickej fakulte (pravda, je to už nejaký ten rok) som od niektorých vyučujúcich počula, že ženy nemôžu byť dobré právničky, lebo sú príliš emočné alebo že filozofii rozumie iba chlap.

Prečo sú tieto frázy škodlivé?

• Menia identitu: Stereotypné výroky ako „ženy nevedia šoférovať“ vedú k tomu, že dievčatá už od útleho veku prestávajú veriť vo vlastné schopnosti v oblastiach ako je matematika,  technika, veda alebo politika.
• Negatívny vplyv na sebadôveru: Podnecuje tzv. stereotype threat – ženy sa pod stresom stereotypu skutočne zhoršia v plne zvládnutej úlohe, údajne len preto, že je stereotyp vyvolaný
• Obmedzujú sny: Tieto výroky sú presne to, čo vytvára „Dream Gap“ — medzeru medzi potenciálom a tým, čo si dievčatá myslia, že môžu dosiahnuť.

Nemeňme sny dievčat, ale svet, v ktorom si ich môžu dovoliť.

Otázka teda znie: Čo urobíme my, aby dievčatá neprestali snívať?

Medzi snom a realitou by nemala byť priepasť. A už vôbec nie tá, ktorú sme tam postavili my.