Rozhodnutie Najvyššieho súdu je výkladovo jasné – zahraničné osvojenie párom rovnakého pohlavia nebude na Slovensku uznané, kým právny poriadok explicitne nepripustí spoločné osvojenie mimo manželského zväzku muža a ženy.

V novembri 2024 Najvyšší súd SR uznesením č. 1 UroV/1/2023 zamietol dovolanie dvoch slovenských občanov žijúcich v USA, ktorí žiadali uznanie rozhodnutia amerického súdu o osvojení dieťaťa. Dôvodom rozhodnutia bola nezlučiteľnosť tohto osvojenia s verejným poriadkom Slovenskej republiky.

Kľúčové odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu

Najvyšší súd vychádzal z toho, že slovenský právny poriadok:

•  umožňuje spoločné osvojenie dieťaťa výlučne manželom (mužovi a žene)
• definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy (čl. 41 Ústavy SR)
• uprednostňuje model rodiny s jasne definovanými rodičovskými rolami – otca a matky

Súd tak rozhodol, že uznanie osvojenia párom rovnakého pohlavia by obchádzalo kogentné (záväzné) normy slovenského práva, čím by porušil princíp verejného poriadku (§ 64 písm. f/ ZMPSP).

Čo znamená výhrada verejného poriadku?

Ide o právny nástroj, ktorý umožňuje štátu neuznať cudzie rozhodnutie, ak by jeho uznanie bolo v rozpore so základnými hodnotami právneho systému daného štátu.

V tomto prípade to bola ochrana tradičného modelu rodiny, ako ju definuje slovenské právo.

Súd zároveň dodal, že hoci najlepší záujem dieťaťa zohráva v rodinnoprávnych veciach kľúčovú úlohu, nemožno ho zužovať len na existenciu láskyplného prostredia, ale treba prihliadať aj na schopnosť výchovného prostredia budovať prirodzené vzory správania.

Najvyšší súd súčasne zadefinoval právnu vetu:

Uznanie cudzieho rozhodnutia o osvojení dieťaťa, ktoré si v zahraničí v súlade s tamojšími právnymi predpismi osvojili slovenskí štátni občania, ktorí sú osobami rovnakého pohlavia, sa prieči slovenskému verejnému poriadku (§ 64 písm. f/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), pretože navrhovaný postup obchádza kategorickú slovenskú vnútroštátnu úpravu o možnosti spoločného osvojenia dieťaťa len manželmi (čl. I § 100 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), teda mužom a ženou (čl. 41 ods. 1 ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov a čl. I § 1 ods. 1 zákona o rodine).

Medzi uplatnením výhrady verejného poriadku a zohľadnením najlepšieho záujmu dieťaťa nie je priamy súvis, najlepší záujem dieťaťa však nemožno zúžiť na vytvorenie láskyplného výchovného prostredia, ale zohľadniť treba tiež schopnosť výchovného spoločenstva v dieťati budovať prirodzené formy správania (vzory s rolami muža a ženy, resp. otca a matky).