Otcovstvo nie je len osobná, ale aj právna kategória. Určuje nielen identitu dieťaťa, ale aj práva a povinnosti rodiča a dieťaťa – výživné, dedičstvo, občiansky stav či priezvisko.

Slovenské právo pozná tri zákonné domnienky otcovstva, ktoré v mnohých prípadoch postačia.

Problém však nastáva, keď rodičia pri určovaní otcovstva nespolupracujú. Vtedy musí nastúpiť súd.

Zákonné domnienky otcovstva podľa § 85 až § 90 zákona o rodine

Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine existujú tri zákonné domnienky otcovstva:

1. Podľa § 85 – otcom dieťaťa je manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase trvania manželstva alebo do 300 dní od jeho zániku.
2. Podľa § 90 – ak sa otcovstvo neurčí podľa prvej domnienky, otcovstvo možno určiť súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo súdom.
3. Podľa § 94 – ak sa otcovstvo neurčilo podľa predchádzajúcich ustanovení, môže ho určiť súd.

Určovanie otcovstva súdom podľa § 94 zákona o rodine

Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine:

„Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti..“

Kľúčovým dôkazom je teda preukázanie pohlavného styku v rozhodnom období, nie automaticky genetický test. Tento test môže byť použitý ako doplnkový dôkaz, ak nie je skutkový stav inak dostatočne preukázaný.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Precedens NS SR 6 Cdo 224/2016 (31. 10. 2017) – DNA test ako relevantný dôkaz v konaní o určení otcovstva:

• Biologický otec môže podať žalobu o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov (§ 91 ods. 1 Zákona o rodine) aj v prípade, že otcovstvo bolo právne stanovené na základe súhlasného vyhlásenia matky a zapísaného otca.
• Ak bol DNA test navrhnutý a nariadený súdom prvej inštancie a skutočné otcovstvo je predmetom sporu, jeho nevykonanie je vadou procesu a môže viesť k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu. NS SR v tejto veci vyčítal, že krajský súd zanedbal vykonanie tohto dôkazu a porušil tak právo na spravodlivý proces podľa EÚ dohovoru a Ústavy SR.
• DNA test je právne relevantným, presným dôkazom, ktorý prispieva k ochrane práv dieťaťa aj práva biologického otca na spravodlivé rozhodnutie.

 Hlavné poučenie pre prax

1. Napadnutie platnosti súhlasného vyhlásenia musí prebehnúť v samostatnom konaní; nejde o predbežnú otázku v konaní o otcovstve druhou domnienkou.
2. Ak bol navrhnutý DNA test, súd ho musí vykonať — jeho absencia môže vyústiť do porušenia procesných práv.
3. Pri rozhodovaní o otcovstve sú rozhodujúce záujem dieťaťa aj právo všetkých zúčastnených strán na presné a objektívne dokazovanie.

Relevantné rozhodnutie Ústavného súdu SR

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 183/08-45 z 1. júla 2008 sa zaoberal prípadom, v ktorom slovenský súd rozhodoval o určení otcovstva muža, ktorý bol cudzím štátnym príslušníkom.

Hoci sa v rozhodnutí priamo nespomína vykonanie testu DNA, Ústavný súd upozorňuje na potrebu rešpektovať rodinné väzby a právo na súkromie. Inými slovami – ak existuje medzi dieťaťom a mužom silné rodinné prepojenie, prípadne spolu už dlhodobo žijú, nie je vždy vhodné vynucovať testy alebo zasahovať do ich súkromia. Ústavný súd tak neodmieta možnosť nariadiť DNA test, ale pripomína, že rozhodnutie musí byť primerané a nesmie bezdôvodne narušiť rodinný život.

Prípad mal aj cezhraničný rozmer – otcovstvo sa riešilo v súvislosti s cudzincom, preto Ústavný súd zdôraznil, že slovenské súdy musia aj v takýchto prípadoch rešpektovať základné princípy slovenského práva a zároveň sa riadiť medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv (čl. 8) – najmä pokiaľ ide o ochranu rodiny a súkromného života.

Záver pre prax:

Test DNA nie je povinný v každom prípade. Ak je cieľom určiť biologického otca, súd test môže nariadiť – ale musí pritom zvažovať okolnosti prípadu, existujúce väzby a práva všetkých zúčastnených osôb. Nútiť niekoho k testu len „pre istotu“ by bolo protiústavné, ak by tým došlo k neprimeranému zásahu do jeho súkromia.

Doplnenie: Odborné poznámky k súdnemu konaniu o určenie otcovstva

Napriek tomu, že genetický test nie je automaticky vyžadovaný, v praxi je často rozhodujúcim dôkazom – najmä ak medzi účastníkmi konania panuje rozpor v tvrdeniach.

Na návrh môže byť konanie o určenie otcovstva začaté aj v prospech dieťaťa – zvyčajne prostredníctvom jeho zákonného zástupcu alebo ustanoveného kolízneho opatrovníka (napr. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Dôležité je tiež zohľadniť, že zákon nedefinuje lehoty na podanie návrhu o určenie otcovstva, ale pri zapretí otcovstva existujú časové obmedzenia – napr. do troch rokov od získania relevantnej vedomosti o skutočnostiach, ktoré popierajú otcovstvo.

Záver a zhrnutie

Určenie otcovstva je právny akt s dlhodobými dôsledkami – pre dieťa, matku aj muža, ktorému je otcovstvo prisudzované. Zásah do súkromia a rodinných väzieb musí byť vždy primeraný a odôvodnený dôkazmi.

Slovenský zákon o rodine určuje ako základný dôkaz preukázanie pohlavného styku v rozhodnom období. Genetické testovanie môže ale nemusí byť súčasťou dokazovania. Súdy musia vždy zohľadniť najlepší záujem dieťaťa a právnu istotu jeho postavenia v spoločnosti.

V praxi je preto kľúčové posúdenie všetkých dostupných dôkazov, ich hodnovernosti a dopadu na právnu istotu maloletého dieťaťa.

Kontaktujte nás pre pomoc a poradenstvo v tejto oblasti rodinného práva a príbuzných otázkach či problémoch.