Koncom roka 2007 zriadil minister spravodlivosti SR rekodifikačnú komisiu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády a s Plánom legislatívnych úloh na roky 2006 – 2010, naplniť stanovenú úlohu, a to rekodifikovať súkromné právo a vypracovať nový Občiansky zákonník.
V relatívne krátkom časovom horizonte, bol vytvorený základný návrh legislatívneho zámeru, ktorý má predstavovať primárne východiská pre vytvorenie základných inštitútov a noriem hlavného súkromnoprávneho kódexu.
S návrhom nového Občianskeho zákonníka sa spája myšlienka začlenenia rodinného práva do jeho osnovy. S daným sa počíta aj napriek skutočnosti, že rodinné právo ako také bolo od roku 1949 obsiahnuté v samostatnom právnom kódexe. Zdôrazňuje sa však, že osobné a majetkové práva v manželstve a rodine sú bezprostredne a úzko prepojené so všetkými súkromnoprávnymi vzťahmi.
Dôvody opätovnej rekodifikácie respektíve snahe o rekodifikáciu sú najmä:
- roztrieštenosť, vnútorná nekonzistentnosť a neprehľadnosť spôsobená veľkým množstvom noviel vykonaných po roku 1989, ako aj tzv. veľkou novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991 novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.
- definitívne vyriešenie „provizória“ pretrvávajúceho od roku 1991,
- odstránenie nekoncepčnosti pri prijímaní noviel implementujúcich legislatívu Európskej únie do Občianskeho zákonníka,
- reakcia a zosúladenie s aktuálnym stavom európskeho súkromného práva,
- skutočnosť, že Občiansky zákonník z roku 1964 už vo výraznej miere nespĺňa požiadavky moderného kódexu 21. storočia.
Počíta sa s vytvorením novej systematiky, s prepracovaním a dotvorením pôvodných inštitútov a zároveň s kreáciou inštitútov nových, pochopiteľne všetko pod prizmou pôvodných, ale aj nových súkromnoprávnych zásad, ktoré budú už explicitne uvedené v obsahu Občianskeho zákonníka.
Hlavným zámer je vytvorenie tzv. monistického modelu, t.j. integráciu obchodného a občianskeho práva v záväzkovej časti. Unifikácia by sa mala týkať ako všeobecných otázok záväzkového práva, tak aj úpravy jednotlivých záväzkov zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, i úpravy záväzkov zo spôsobenej škody a z bezdôvodného obohatenia. Výber predmetného modelu bol umocnený aj všeobecným trendom v európskych štátoch, najmä v susedných transformujúcich sa krajinách. Tie akceptujú a prijímajú práve uvedený monistický model.
Napríklad v Českej republike bol pôvodný Občiansky zákonník pripravovaný na základe dualistickej koncepcie. V samotnom aktuálnom paragrafovom znení už ale inklinuje jednoznačne ku koncepcii monistickej.