Ak zistíte, že druhý rodič odišiel s dieťaťom do zahraničia alebo odišiel do zahraničia na dovolenku a rozhodol sa nevrátiť, je treba čo najskôr kontaktovať príslušné orgány a žiadať návrat detí do krajiny obvyklého pobytu.

Čas je v tomto prípade veľmi dôležitý, pretože čím dlhšie strávia deti v zahraničí, tým viac sa zvyšuje možnosť, že nebudú zo zahraničia navrátené.

Najjednoduchšie je obrátiť sa v svojej krajine (krajine obvyklého pobytu detí) na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (táto inštitúcia môže mať v rôznych štátoch trochu iné pomenovanie) a podať žiadosť o zabezpečenie návratu detí. Kontaktované Centrum môže komunikovať s Centrom v štáte, kde sa deti nachádzajú, môže sprostredkovať informácie o deťoch, prípadne sprostredkovať osobné alebo online stretnutie rodičov s cieľom dohodnúť sa, avšak nemá právomoc návrat detí do krajiny obvyklého pobytu nariadiť, to môže urobiť len súd v krajine, kde sú deti zadržiavané.

Preto tiež odporúčame v krajine, kde sa deti nachádzajú, kontaktovať advokáta, ktorý Vám poskytne právne rady. Niektoré štáty poskytujú rodičom, ktorým boli deti unesené základné právne poradenstvo zadarmo. Obracať sa na políciu a podávať trestné oznámenie nie je zväčša efektívne, pretože nie v každej krajine je premiestnenie detí do zahraničia alebo ich zadržanie v zahraničí trestným činom a aj keby to tak bolo, ani polícia ani iné orgány činné v trestnom konaní nemajú právomoc nariadiť návrat detí. Hoci sa na takého konanie používa pojem „únos”, myslí sa medzinárodný únos z občianskoprávneho resp. súkromného hľadiska, nie trestného.

V rámci Európskej únie je v prvých dňoch a týždňoch po únose možné za určitých okolností vec riešiť aj prostredníctvom súdu v krajine obvyklého pobytu detí (teda v tej, odkiaľ boli deti unesené).

V prípade, ak boli Vaše deti unesené na územie Slovenskej republiky, môžete sa za účelom právneho poradenstva a zastupovania obrátiť na našu kanceláriu. V prípade záujmu si dohodnite konzultáciu.